Katedra psychológie

Predmet sa venuje prioritne základným informáciám súvisiacim z biologickou determináciou psychiky, a to od základných štruktúr (postavenie nervovej bunky v organizme) až po komplexné javy s tým súvisiace (vnímanie bolesti, placebo efekt).
1. Vymedzenie pojmu neuropsychológia 2. Základná stavebná a funkčná jednotka nervovej sústavy-nervová bunka alebo neurón 3. Špecifické vlastnosti nervovej bunky a jej jedinečné postavenie v organizme 4. Komunikácia medzi nervovými bunkami 5. Základné mozgové podkôrové centrá a ich funkcia, Roger Sperry a jeho výskumy v oblasti lateralizácie mozgových hemisfér, pochopenie odlišnosti vo fungovaní pravej a ľavej hemisféry 6. Základné mozgové podkôrové centrá a ich funkcie 7. Vysvetlenie pojmov dráh a jadier v centrálnom nervovom systéme, základné odlišnosti vo funkcii centrálneho a periférneho nervového systému 8. Somatosenzorické a somatomotorické dráhy, základný priebeh týchto dráh smerom od periférie až do mozgovej kôry 9. Topografické usporiadanie somatosenzorických i somatomotorických dráh 10. Autonómny nervový systém, fungovanie mimo nášho vedomia - bolesť, špecificita tohto druhu vnemu, pojem nociceptor - ovplyvnenie bolesti 11. Placebo efekt 12. Vedomie, kvalita a kvantita vedomia.

Základná teoretická informovanosť o psychických procesoch myslenia, reči, emocionality a motivácie.

1. História skúmania ľudského poznania - Všeobecná globálna charakteristika myslenia 2. Všeobecná charakteristika predstáv a ich kontexty - Mentálne reprezentácie a manipulácie 3. Reprezentácia a organizácia poznatkov deklaratívnej a procedurálnej pamäti - Usudzovanie – induktívne, deduktívne 4. Rozhodovanie – teórie, prvky, rozhodovací proces - Racionalita a iracionalita v myslení 5. Riešenie problémov – teoretické prístupy, stratégie - Myslenie a jazyk - vlastnosti jazyka, štruktúra jazyka 6. Vzťah myslenia reči - Základné charakteristiky emócií, typy emócií: afekty, city, nálady, dimenzie emócií. 7. Teórie emocionality I: James-Lange, Cannon-Bard, McDougal, Plutchik- Teórie emocionality II: Ciompiho Afektívna logika, kulturálne a sociologické teórie. Diskurzívny prístup. 8. Teórie emocionality III: Appraisal teórie - Ontogenéza emócií. Individuálne rozdiely v emočnom reagovaní. 9. Vyššie emócie - Pojem motivácia a základné charakteristiky (vymedzenie študijného rámca). 10. Motivácia, situácia a správanie. Princípy motivácie. Energetizácia a zameranie správania - Triedenie motívov, typy, formy. 11. Teórie motivácie I (Freud, Etologické teórie, sociobiológia a evolučná psychológia) - Teórie motivácie II (Behaviorismus, Hull, Miller a ďalší). 12. Teórie motivácie III (Lewin, Atkinson, McClleland) - Teórie motivácie IV (Atribučné teórie, Kelly, Heider, Weiner a ďalší)

Cieľom kurzu je získať poznatky o najvýznamnejších teóriách osobnosti. Pochopiť vznik jednotlivých prístupov v širšom spoločenskom a kultúrnom kontexte. Rozobrať výskum, ktorý vyšiel z každej teórie, a naznačiť jeho význam pre súčasnú psychologickú teóriu a prax. Získať schopnosť porovnávať a kriticky hodnotiť rôzne teórie osobnosti na základe vlastnej argumentácie podloženej vedomosťami.

1. Zameranie na psychodynamické sily - Klasická psychoanalýza S. Freuda 2. Súčasná psychoanalytická teória /E. H. Erikson a ďalší/ 3. Jungova analytická psychológia. Interpersonálna dynamika /A. Adler, K. Horneyová, E. Fromm, H. S. Sullivan/ 4. Zameranie na prežívajúceho človeka - Holizmus a humanizmus /A. Maslow a C. Rogers/. 5. Existenciálna psychológia /L. Binswanger a M. Boss/. Osobný svet /K. Lewin a G. Kelly/. 6. Dôraz na trvalé charakteristiky osobnosti 7. Personológia /M. Murray/. Jedinečnosť človeka /G. Allport/. 8. Konštitučné a genetické názory. - Dedičnosť a osobnosť: behaviorálna genetika. Faktoroví analytici /H. J. Eysenck a R. Cattell. O. P. John – „big five factors“/ 9. Zameranosť na učenie a prostredie 10. Teória operačného podmieňovania /F. B. Skinner/. 11. Teória podnet – reakcia /N. E. Miller – J. Dollard/. 12. Osobnosť ako sociálne učenie /A. Bandura, M. Seligman, W. Mischel/.

1. Orientácia v odbornej literatúre, informačné zdroje. 2. Postup pri spracovaní odbornej témy. 3. Zásady citovania a bibliografické odkazy. 4. Hlavné zásady tvorby odborného textu. 5. Formálne a obsahové náležitosti odborného textu. 6. Formulácia problému. 7. Praktická časť výskumnej práce. 8. Získavanie a spracovanie dát. 9. Analýza a zhodnotenie získaných dát, výstupy. 10. Interpretácia zistení v kontexte dostupného poznania. 11. Prezentácia zistení. 12. Postup pri publikovaní výsledkov odbornej práce.

Kurz v troch fázach pripravuje študentov na praktické zvládnutie požiadaviek v profesii, či už v povolaní psychológa v praxi, alebo v ďalšom stupni štúdia, a to pod odbornou suprevíziou vedúceho výskumného tímu, alebo organizátora podujatia.. Naučí sa plánovať, pripravovať a organizovať odborné a vedecké podujatia (konferencie, workshopy, školenia); plánovať, organizovať a realizovať špecializovaný výskum pod supervíziou (byť súčasťou existujúceho výskumného tímu skúsených odborníkov); vytvárať relevantné výstupy zo zrealizovaných výskumov a podujatí (odborné a vedecké štúdie, zborníky). Naučí sa identifikovať oblasti záujmu špecializovaného vzdelávania a podieľať sa na jeho formovaní (organizovanie pozvaných prednášok hostí z oblastí záujmu ). Hlavým výsledkom je získanie kľúčových kompetencií podľa národného kvalifikačného rámca Slovenskej republiky, ako napr. schopnosť plánovať, iniciovať, koordinovať a formulovať čiastkové ciele v študovanom odbore; zodpovedne sa rozhodovať, posudzovať a modifikovať vlastnú odbornú činnosť; niesť za ňu zodpovednosť, formulovať a komunikovať o výsledkoch odbornej práce, a v budúcnosti riadiť úlohy a tímy v odbore.

Absolvent predmetu získa prehľad o aktuálnych trendoch v súčasnych teóriach a výskumoch v oblasti psychológie osobnosti. Taktiež nadobudne schopnosť aplikovať poznatky v psychológickej praxi ako aj vo výskume.

Kurz zahŕňa poznatky, inštrukcie a úlohy vedúce k tvorbe realizovateľného projektu diplomovej práce.

Kurz poskytuje súčasné, aktuálne pohľady na výskumné prístupy v oblasti kognitívnej psychológie a emocionality. Vytvára interfunkčný a interdisciplinárny pohľad na súčasný základný psychologický výskum a teórie z neho odvodené.

1. Zameranie na psychodynamické sily - Klasická psychoanalýza S. Freuda 2. Súčasná psychoanalytická teória /E. H. Erikson a ďalší/ 3. Jungova analytická psychológia. Interpersonálna dynamika /A. Adler, K. Horneyová, E. Fromm, H. S. Sullivan/ 4. Zameranie na prežívajúceho človeka - Holizmus a humanizmus /A. Maslow a C. Rogers/. 5. Existenciálna psychológia /L. Binswanger a M. Boss/. Osobný svet /K. Lewin a G. Kelly/. 6. Dôraz na trvalé charakteristiky osobnosti 7. Personológia /M. Murray/. Jedinečnosť človeka /G. Allport/. 8. Konštitučné a genetické názory. - Dedičnosť a osobnosť: behaviorálna genetika. Faktoroví analytici /H. J. Eysenck a R. Cattell. O. P. John – „big five factors“/ 9. Zameranosť na učenie a prostredie 10. Teória operačného podmieňovania /F. B. Skinner/. 11. Teória podnet – reakcia /N. E. Miller – J. Dollard/. 12. Osobnosť ako sociálne učenie /A. Bandura, M. Seligman, W. Mischel/.