Inovatívne trendy vo verejnej správe
Cieľom predmetu je oboznámiť študentov so základnými, aktuálnymi inovatívnymi trendami vo verejnej správe. Dôraz bude kladený na koncepciu Smart cities. Študenti budú konfrontovaný s prístupom verejnej správy (štátnej správy a hlavne územnej samosprávy) v oblastiach digitalizácie, elektronizácie, transparentnosti, participácie, udržateľnosti a dôrazu na klientov. Na príkladoch úspešných projektov z domáceho prostredia a zahraničia budú študenti sledovať inovatívny prístup zložiek verejnej správy k zvýšeniu kvality života občanov a zlepšenia podmienok na podnikanie.
Európska mládežnícka politika
Výsledky vzdelávania:
Cieľom kurzu je získať rozhľad v oblasti európskej a národnej dimenzie politiky mládeže, vrátane
reforiem a strategických dokumentov v mládežníckej politike. Kurz sa venuje parciálnym častiam
výskumu mladých ľudí v Európe a na Slovensku, súčasťou vzdelávania je grantová a projektová
aktivita fakulty, jej študentov a doktorandov. Výsledkom vzdelávania je tiež pripravenosť
absolventov pre prácu a stážovanie v sektore mládežníckej politiky a asociovaných inštitúcií, ktoré
sa tejto téme aktívne venujú.
Stručná osnova predmetu:
1. Vymedzenie a operacionalizácia pojmov v oblasti mládeže, mládežníckej politiky
2. Európsky strategický rámec práce s mládežou - EU Youth Strategy
3. Slovenská mládežnícka politika - vývoj, štruktúra, inovácie
4. Inštitucionálny rámec mládežníckej politiky a režim mládežníckej politiky v EÚ a na Slovensku
5. Výskum mládeže - formy, výsledky, praktické zručnosti
6. Pozvaná prednáška - Európska mládežnícka politika: kvalita života detí a mládeže na Slovensku a v širších kontextoch
7. Pozvaná prednáška - Európska mládežnícka politika: financovanie, finančné mechanizmy a možnosti financovania sektora mládeže
8. Pozvaná prednáška - Europeizácia mládežníckej politiky na Slovensku: stav po roku 2004
9. Politická participácia a mládež: nové trendy a výzvy, európska komparácia
10. Radikalizácia mládeže ako fenomén 21. storočia
11. Pracovník s mládežou alebo príprava profesijne orientovaných študijných programov v oblasti mládežníckej politiky
12. Tretí sektor a mládež: občianske združenia, neziskové organizácie a podpora práce s mládežou
Odporúčaná literatúra:
Zákon č. 282/2008 Z.z. o podpore práce s mládežou v znení novely č. 360/2019 Z.z.
Youth and Policy / Ladislav Macháček. - 1. vyd. - Vilnjus, Litva : Versus Aureus Publishers, 2014. - 229 s.
Kapitoly zo sociológie mládeže : Občianska participácia mládeže ako výchova k občianstvu / Ladislav Macháček. - 1. vyd. - Trnava : Univerzita sv. Cyrila a Metoda, 2002. - 236 s.
Sociológia mládeže / Ladislav Macháček ; reviewers: Peter Ondrejkovič, Danka Moravčíková, Peter Horváth. - 1. vyd. - Novo mesto : Faculty of Organization Studies in Novo mesto, 2015. - 295 s
Political Legacy and Youth Civic Engagement in Slovakia / Jaroslav Mihálik ; Reviewers: Blanka Říchová, Uroš Pinterič. - 1. vyd. - Novo Mesto : Faculty of Organization Studies, 2015. - 160 s.
EU Youth Strategy (2019). Dostupné na internete: https://ec.europa.eu/youth/policy/youthstrategy_en
Politikum sociálnej problematiky
Pracovnoprávne vzťahy vo verejnej správe
Ekonometria I
Výsledky vzdelávania: Kurz predstavuje študentom základné nástroje ekonometrickej analýzy a znalosti moderných ekonometrických metód. Po absolvovaní kurzu je študent schopný samostatne spracovať dáta a systematicky analyzovať vzťahy medzi premennými. |
Manažérska komunikácia
Študenti si osvoja teoretické vedomosti a praktické zručnosti z komunikácie na pracovisku a
mimo neho. Porozumejú otázkam významu komunikácie v práci manažéra, pochopia využitie
komunikačných teórií a komunikácie v komerčnom a verejnom sektore. Takisto získajú poznatky
o empatii a asertivite manažéra a dokážu riešiť otázky súvisiace s vedením skupinovej diskusie a
pracovných porád, prípravou a organizovaním rokovaní a budú schopní ich používať v praxi. Vo
svojich semestrálnych projektoch sa zamerajú na aplikáciu poznatkov z verbálnej a neverbálnej
komunikácie a biznis etikety pre manažérov
Ekonomia verejnej politiky
Študent absolvovaním predmetu získa prehľad o dlhodobých tendenciách vývoja globálnej ekonomiky. Budú predstavené hlavné témy, ktoré sú v centre hospodársko-politických diskusií na národných i nadnárodných úrovniach. Takisto študent získa v tomto kurze porozumenie pre úlohu vlád a štátu v ekonomike, či už cez otázku daní, výdavkov a regulácie. Otázky politickej ekonómie verejných financií a problémov, ktoré vznikajú pri nefungovaní tržného mechanizmu, ako aj nefungovaní štátnych rozhodnutí, teda tzv problems of government and market failures.
MAKROEKONÓMIA
Cieľom
predmetu je osvojenie ekonomických kategórií a vedieť ich aplikovať na
podmienky trhového hospodárstva. Poskytnúť základné
systematické poznatky z oblasti ekonómie a makroekonómie, osvojiť si
terminológiu a pochopiť súvislosti medzi jednotlivými makroekonomickými
kategóriami, vytvoriť teoreticko metodologické predpoklady pre štúdium
nadväzujúcich aplikačných ekonomických disciplín.
Stručná osnova predmetu:
1.Úvod, základné kategórie. Vymedzenie ekonómie a ekonomiky, základné zásady ekonomického myslenia
2. Ekonomické kategórie a ekonomické zákony
3. Ponuka a dopyt
4. Ekonomické cykly
5. Peniaze a ich funkcie
6. Nezamestnanosť, typy, súvislosti
7. Inflácia , druhy inflácie, príčiny
8. Menový kurz
9. Platobná bilancia. Menová politika
10. Spotreba, úspory, investície.
11.Ekonomická úloha štátuV priebehu semestra sa študent aktívne zúčastňuje na hodinách (10% plnenia). Na konci kurzu absolvuje písomnú skúšku, ktorá predstavuje 90% plnenia študenta. Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné získať minimálny percentuálny počet bodov zo záverečnej písomnej skúšky na úrovni 60% (známka E) z celkového počtu bodov. Na hodnotenie D je potrebné získať najmenej 65% z celkového počtu bodov, na hodnotenie C je potrebné získať najmenej 75% z celkového počtu bodov, na hodnotenie B je potrebné získať najmenej 85% z celkového počtu bodov a na hodnotenie A je potrebné získať minimálne 95% z celkového počtu bodov.
Povinná literatúra:
1.LISÝ, J. a kolektív: Ekonomický rast a ekonomický cyklus. Teoretické a praktické problémy. Bratislava : IURA Edition, 2011
2. Lisý, J. a kol.: Ekonómia v novej ekonomike . Elita. Bratislava 2005.
3. Jurečka V., Makroekonómie, Grada 2010 Holman, R.: Ekonomie. 1. vyd. C. H. Beck. Praha1999
4.Mankiw, N.G.: Zásady ekonomie. Grada Publishing. Praha 2000
5. Samuelson, P.A.- Nordhaus, W.D.: Ekonómia. Elita. Bratislava 2000Moderní politologické teorie II.
Kurz navazuje na kurz Moderní politologické teorie I. (MPT I.) přednášený v zimním semestru. V letní semestru se tematika přednášek zaměřuje na a) problematiku decentralizace v krajinách EU, b) problematiku řešení konfliktů v demokracii a teorii secese a c) vládní modely v parlamentních demokraciích (s důrazem na koaliční struktury a typy nekoaličních vlád, tj. jednobarevné vlády a vlády menšinové).
Kurz probíhá formou přednášek a seminářů (cvičení) spojených se zpracovávání zadané tematiky. Studenti dostávají podklady k seminářům formou textů v pdf. (texty jsou vloženy do Moodle).
Inštitúcie a rozhodovacie mechanizmy EU
Kurz je zaměřený na získání základní znalosti o institucích EU a rozhodovacích mechanismech, zejména pokud jde o tvorbu politiky EU. Studenti se tak seznámí s hlavními institucemi EU (Evropská komise, Rada ministrů, Evropský parlament, Evropská Rada, Evropská centrální banka, Evropský soudní dvůr) a také vedlejšími institucemi EU (Evropské agentury, Evropská investiční banka, Evropský ombudsman, Evropský účetní dvůr a jiné). Absolvent kurzu by měl znát u každé z institucí její stručnou historii, činnost instituce a postavení ve struktuře institucí EU). Kurz tak navazuje na další kurzy, zejména pokud jde o Úvod do EU, Politiky EU nebo Dějiny EU. Znalosti získané v průběhu kurzu jsou nezbytným předpokladem úspěšného zvládnutí Státní závěrečné zkoušky a nedílnou součástí výbavy absolventa Katedry politologie a evropských studií FSV UCM.
Teória demokracie - semináre
Výsledky vzdelávania
Pripraviť profesionálov v teórii demokracie /politiky/ schopných nielen hodnotiť stav a mechanizmy fungovania demokratických politických systémov, ale ich aj kreovať, usmerňovať a riadiť. Vedomie súvislostí vytvorí predpoklad pre nezaujaté a profesionálne postoje aj v politickej praxi.
Odporúčaná literatúra
ADAMOVÁ, K. – KŘIŽKOVSKÝ, L.: Politologie. Praha, 1997.
ARON, R. A.: Demokracie a totalitarismus. Praha, 1993.
DAHL, R.: Demokracie a její kritici. Praha, 1995.
DAHL, R.: O demokracii. Praha, 2001.
HAYEK, F. A.: Právo, zákonodárství a svoboda. Praha, 1994.
HLOUŠEK, V. – KOPEČEK, L. (ed.): Demokracie. Brno, 2003.
KUNC, J.: Demokracie a ústavnost. Praha, 1999.
POPPER, R. K.: Život je řešení problému. Praha, 1998.
SARTORI, G.: Teória demokracie. Bratislava, 1993.
Stručná osnova predmetu
1. Podstata demokracie, vývoj pojmu. Demokracia v etymologickom slova zmysle.
2. Význam pojmov ľud, ľudia, národ, občan.
3. Modely demokracie. Procesuálna teória demokracie, substantívna teória demokracie, konsociačná a konsenzuálna teória demokracie.
4. Teória polyarchie, teória elít.
5. Pluralitný a majoritný model demokracie.
6. Totalitarizmus.
7. Parlamenty západnej Európy, ciele parlamentných procedúr.
8. Vzťah parlamentov a vlád.
9. Riadená a riadiaca demokracia.
10. Vertikálna demokracia, rozhodovacia teória demokracie.
Metodológia sociálnych vied (denné a externé štúdium)
Výsledky vzdelávania:
Študent po absolvovanú predmetu disponuje vedomosťami z oblasti
realizácie výskumu v spoločenských a behaviorálnych vedách, osvojuje si
základné výskumné postupy spojené so štruktúrovaním skúmaného javu,
prípravou techník zberu dát a následným zberom dát. Študent je
pripravený vypracovať konkrétny projekt výskumu s konkrétnou metodikou,
spracovať a tiež interpretovať získané dáta. Najmä seminárna výučba je
zameraná na praktickú realizáciu celého výskumného procesu. Študenti sa
naučia zvoliť vhodnú tému, stanoviť ciele výskumu, vhodne formulovať
výskumné otázky a hypotézy, definovať vhodné teórie a kauzálne vzťahy
medzi jednotlivými premennými. Sále sa naučia hľadať a pracovať s
literatúrou, zoznámi sa s metodológiou kvalitatívneho aj kvantitatívneho
výskumu a najčastejšími úskaliami výskumných metód. Okrem toho sa
študenti naučia aktívne pracovať so zdrojmi, zdroje vyhľadávať a
rozposnat kvalitný odborný zdroj. V najlepšom prípade by výsledkom
vzdelávania mal byť študent, ktorý je schopný samostatného bádania a je
teda plne vybavený pre zvládnutie kvalifikačné práce.
Metodológia sociálnych vied (externé štúdium)
Výsledky vzdelávania:
Študent po absolvovanú predmetu disponuje vedomosťami z oblasti realizácie výskumu v spoločenských a behaviorálnych vedách, osvojuje si základné výskumné postupy spojené so štruktúrovaním skúmaného javu, prípravou techník zberu dát a následným zberom dát. Študent je pripravený vypracovať konkrétny projekt výskumu s konkrétnou metodikou, spracovať a tiež interpretovať získané dáta. Najmä seminárna výučba je zameraná na praktickú realizáciu celého výskumného procesu. Študenti sa naučia zvoliť vhodnú tému, stanoviť ciele výskumu, vhodne formulovať výskumné otázky a hypotézy, definovať vhodné teórie a kauzálne vzťahy medzi jednotlivými premennými. Sále sa naučia hľadať a pracovať s literatúrou, zoznámi sa s metodológiou kvalitatívneho aj kvantitatívneho výskumu a najčastejšími úskaliami výskumných metód. Okrem toho sa študenti naučia aktívne pracovať so zdrojmi, zdroje vyhľadávať a rozposnat kvalitný odborný zdroj. V najlepšom prípade by výsledkom vzdelávania mal byť študent, ktorý je schopný samostatného bádania a je teda plne vybavený pre zvládnutie kvalifikačné práce.
Metodológia sociálnych vied (prenášaný predmet)
Metódy a analýzy výskumu (externé)
Metódy a analýzy výskumu (denné)
Študent po absolvovanú predmetu disponuje vedomosťami z oblasti metód a analýz výskumu zameranými na spoločenské a behaviorálne vedy. Oboznámi sa s postupmi, ktoré spadajú vo výraznejšej miere do kategórie kvalitatívnych výskumov a umožnia mu tak realizovať prípadové štúdie, diskurzné analýzy, analýzy metafor, etnografické výskumy, biografické výskumy, historické výskumy a ďalšie. Predmet svojim obsahom teda dopĺňa už pre študenta známe metodologické vedomosti o ďalšie v istom ohľade nadstavbové, ktoré sú potrebné pre exploráciu, explanáciu, ale aj deskripciu spoločenských javov.