Edukačná a školská psychológia_externé štúdium_ZS2020
Absolvent predmetu si rozšíri a prehĺbi vedomosti a pojmy využívané v edukačnej psychológii. Edukačná psychológia je dôležitou hraničnou a apliklovanou vedou, ktorá participuje na snahe porozumieť psychickému vývinu človeka v teoretickej aj praktickej rovine a snaží sa pochopiť, objasniť a ovplyvniť oblasť poznávania a učenia v procese výchovy a vzdelávania.
Stručná osnova predmetu:
1. Edukačná a školská psychológia. Školská poradenská psychológia.
2. Definovanie vedných disciplín a rozdiely medzi edukačnou, školskou a školskou poradenskou psychológiou. Predmet edukačnej psychológie, rôzne názory na predmet skúmania.
3. Miesto edukačnej psychológie v systéme psychologických vied a vzťah k ostatným vedným disciplínam.
4. História edukačnej psych. a jej formovanie – osobnosti významné pre edukačnú a školskú psych. vo svete a u nás.
5. Konštruktivizmus a iné filozofické smery v edukačnej psychológii. Výskumné metódy v edukačnej a školskej psychológii – metódy získavania a spracovania údajov.
6. Princípy behaviorálnych teórií učenia – princíp účinku, Premackov princíp, trestajúce činitele, princíp bezprostrednosti dôsledkov, princíp formovania. uplatnenie v praxi.
7. Sociálna teória učenia, vikariózne učenie, sebaregulácia, uplatnenie v praxi.
8. Pedeutológia a prístupy skúmania typológie učiteľa – Aleckova, Caselmanov, Dóringova, Lukova, Vorwickelova, Pavlovovská, Zaborowského.
9. Pamäť, myslenie a motivácia v edukačnej psychológii. Spracovanie informácií a pamäť, senzorický register, percepcia, pozornosť, pamäť – dlhodobá, krátkodobá, epizodická, sémantická, procedurálna, úrovne spracovania, zabúdania a príčiny zabúdania, účinky prvotnosti a novosti.
10. Teórie motivácie a myslenie v súvislosti s teóriami učenia. Aplikácia poznatkov do praxe
11. Rôzne konštrukty inteligencie a tvorivosti. Možnosti a spôsoby maximalizácie schopnosti učenie sa.
12. Pozitívny a negatívny vplyv schopností, zručností a spôsobilostí študenta na jeho schopnosť učiť sa.
Praktikum z pedagogickej a školskej psychológie_externé štúdium_ZS2020
Výsledkom vzdelávania je rozšíriť a prehĺbiť vedomosti študentov, ktoré získali na prednáškach. Po ukončení kurzu študenti budú vedieť uplatniť získané vedomosti v praxi. Zdokonalia sa v diskusiách zameraných na problematiku skúmanú edukačnou a školskou psychológiou. ň
Stručná osnova predmetu:
1. Rola edukačného psychológa. Schopnosti, zručnosti školského psychológa.
2. Spôsoby získavania informácií
3. Model sveta u detí – získavanie informácií o deťoch v rôznych obdobiach ich vývinu
4. Schopnosti a stratégie učenia vo výchovno-vzdelávacom systéme.
5. Možnosti a spôsoby uplatňovania v praxi
6. Teórie o skupinovom správaní v školách a vzdelávacích inštitúciách
7. Komunikácia vo výchovno-vzdelávacom systéme
8. Osobnosť učiteľa a jeho interakčný štýl a vplyv na žiaka
9. Kognitívny a učebný štýl žiakov
10. Štrukturované aktivity vo výchovno-vzdelávacom procese
11. Motivácia študentov učiť sa
12. Intervencia a prevencia v práci školského psychológa.
Aktuálne problémy sociálnej psychológie_externé štúdium_ZS2020
Aktuálne problémy psychológie osobnosti_externé štúdium_ZS2020
Absolvent predmetu získa prehľad o aktuálnych trendoch v súčasnych teóriach a výskumoch v oblasti psychológie osobnosti. Taktiež nadobudne schopnosť aplikovať poznatky v psychológickej praxi ako aj vo výskume.
Stručná osnova predmetu:
Stručná osnova predmetu:
1. Moderné teórie temperamentu (S. Chess a A. Thomas)
2. Moderné teórie temperamentu (A. Buss a R. Plomin)
3. Moderné teórie temperamentu (M. Rothbart. C. R. Cloninger)
4. Päťfaktorový model osobnosti
5. Nadväzujúce lexikálne výskumy
6. Osobná pohoda (well-being)
7. Koncepty pozitívnej psychológie so vzťahom k osobnosti I
8. Koncepty pozitívnej psychológie so vzťahom k osobnosti II
9. Silné stránky charakteru
10. Celoživotný vývin osobnosti (life-span psychology)
11. Osobnostná koherencia I
12. Osobnostná koherencia II
Klinická psychodiagnostika_externé štúdium_ZS2020
Poradenstvo detí a mládeže - externé štúdium - ZS2020
Proces učenia_externé štúdium_ZS2020
Výsledkom kurzu je získať nové informácie, ktoré sa týkajú procesu učení. Ďalej sa zaoberáme objasňovaním základných otázok psychológie učenia a vyučovania podľa jednotlivých škôl a psychologických smerov.
Stručná osnova predmetu: 1. História teórií učenia od počiatkov až po 19. Storočia 2. Štruktúra mozgu a teórie učenia s tým súvisiace 3. Klasické podmieňovanie 4. Inštrumentálne podmieňovanie 5. Posilnenie a trest 6. Percepčno-motorické učenie 7. Párovo-asociačné, seriálne učenie a učenie s voľným vybavením 8. Zmysluplné učenie – organizácia informácií, analógie, kladenie otázok, konceptuálne modely, elaborácia, učebné stratégie; Jerome Bruner: učenie objavovaním; David Ausubel: recepčné učenie 9. Robert Gagné: fázy učenia a udalosti vyučovania 10. Benjamin Bloom: učenie so zvládnutím 11. Memetika a Imprinting 12. Susan Kovalik: integrované učenie
Prehľad smerov a špecializácií v psychológii
Neuropsychológia
Predmet sa venuje prioritne základným informáciám súvisiacim z biologickou determináciou psychiky, a to od základných štruktúr (postavenie nervovej bunky v organizme) až po komplexné javy s tým súvisiace (vnímanie bolesti, placebo efekt).
1. Vymedzenie pojmu neuropsychológia 2. Základná stavebná a funkčná jednotka nervovej sústavy-nervová bunka alebo neurón 3. Špecifické vlastnosti nervovej bunky a jej jedinečné postavenie v organizme 4. Komunikácia medzi nervovými bunkami 5. Základné mozgové podkôrové centrá a ich funkcia, Roger Sperry a jeho výskumy v oblasti lateralizácie mozgových hemisfér, pochopenie odlišnosti vo fungovaní pravej a ľavej hemisféry 6. Základné mozgové podkôrové centrá a ich funkcie 7. Vysvetlenie pojmov dráh a jadier v centrálnom nervovom systéme, základné odlišnosti vo funkcii centrálneho a periférneho nervového systému 8. Somatosenzorické a somatomotorické dráhy, základný priebeh týchto dráh smerom od periférie až do mozgovej kôry 9. Topografické usporiadanie somatosenzorických i somatomotorických dráh 10. Autonómny nervový systém, fungovanie mimo nášho vedomia - bolesť, špecificita tohto druhu vnemu, pojem nociceptor - ovplyvnenie bolesti 11. Placebo efekt 12. Vedomie, kvalita a kvantita vedomia.
Všeobecná psychológia II.
Základná teoretická informovanosť o psychických procesoch myslenia, reči, emocionality a motivácie.
1. História skúmania ľudského poznania - Všeobecná globálna charakteristika myslenia 2. Všeobecná charakteristika predstáv a ich kontexty - Mentálne reprezentácie a manipulácie 3. Reprezentácia a organizácia poznatkov deklaratívnej a procedurálnej pamäti - Usudzovanie – induktívne, deduktívne 4. Rozhodovanie – teórie, prvky, rozhodovací proces - Racionalita a iracionalita v myslení 5. Riešenie problémov – teoretické prístupy, stratégie - Myslenie a jazyk - vlastnosti jazyka, štruktúra jazyka 6. Vzťah myslenia reči - Základné charakteristiky emócií, typy emócií: afekty, city, nálady, dimenzie emócií. 7. Teórie emocionality I: James-Lange, Cannon-Bard, McDougal, Plutchik- Teórie emocionality II: Ciompiho Afektívna logika, kulturálne a sociologické teórie. Diskurzívny prístup. 8. Teórie emocionality III: Appraisal teórie - Ontogenéza emócií. Individuálne rozdiely v emočnom reagovaní. 9. Vyššie emócie - Pojem motivácia a základné charakteristiky (vymedzenie študijného rámca). 10. Motivácia, situácia a správanie. Princípy motivácie. Energetizácia a zameranie správania - Triedenie motívov, typy, formy. 11. Teórie motivácie I (Freud, Etologické teórie, sociobiológia a evolučná psychológia) - Teórie motivácie II (Behaviorismus, Hull, Miller a ďalší). 12. Teórie motivácie III (Lewin, Atkinson, McClleland) - Teórie motivácie IV (Atribučné teórie, Kelly, Heider, Weiner a ďalší)
Psychológia osobnosti II.
Cieľom kurzu je získať poznatky o najvýznamnejších teóriách osobnosti. Pochopiť vznik jednotlivých prístupov v širšom spoločenskom a kultúrnom kontexte. Rozobrať výskum, ktorý vyšiel z každej teórie, a naznačiť jeho význam pre súčasnú psychologickú teóriu a prax. Získať schopnosť porovnávať a kriticky hodnotiť rôzne teórie osobnosti na základe vlastnej argumentácie podloženej vedomosťami.
1. Zameranie na psychodynamické sily - Klasická psychoanalýza S. Freuda 2. Súčasná psychoanalytická teória /E. H. Erikson a ďalší/ 3. Jungova analytická psychológia. Interpersonálna dynamika /A. Adler, K. Horneyová, E. Fromm, H. S. Sullivan/ 4. Zameranie na prežívajúceho človeka - Holizmus a humanizmus /A. Maslow a C. Rogers/. 5. Existenciálna psychológia /L. Binswanger a M. Boss/. Osobný svet /K. Lewin a G. Kelly/. 6. Dôraz na trvalé charakteristiky osobnosti 7. Personológia /M. Murray/. Jedinečnosť človeka /G. Allport/. 8. Konštitučné a genetické názory. - Dedičnosť a osobnosť: behaviorálna genetika. Faktoroví analytici /H. J. Eysenck a R. Cattell. O. P. John – „big five factors“/ 9. Zameranosť na učenie a prostredie 10. Teória operačného podmieňovania /F. B. Skinner/. 11. Teória podnet – reakcia /N. E. Miller – J. Dollard/. 12. Osobnosť ako sociálne učenie /A. Bandura, M. Seligman, W. Mischel/.
ŠVOČ IV.
1. Orientácia v odbornej literatúre, informačné zdroje. 2. Postup pri spracovaní odbornej témy. 3. Zásady citovania a bibliografické odkazy. 4. Hlavné zásady tvorby odborného textu. 5. Formálne a obsahové náležitosti odborného textu. 6. Formulácia problému. 7. Praktická časť výskumnej práce. 8. Získavanie a spracovanie dát. 9. Analýza a zhodnotenie získaných dát, výstupy. 10. Interpretácia zistení v kontexte dostupného poznania. 11. Prezentácia zistení. 12. Postup pri publikovaní výsledkov odbornej práce.