Moodle UCM

Cieľom predmetu je osvojenie ekonomických kategórií a vedieť ich aplikovať na podmienky trhového hospodárstva. Poskytnúť základné systematické poznatky z oblasti ekonómie a makroekonómie, osvojiť si terminológiu a pochopiť súvislosti medzi jednotlivými makroekonomickými kategóriami, vytvoriť teoreticko metodologické predpoklady pre štúdium nadväzujúcich aplikačných ekonomických disciplín.

Kurz navazuje na kurz Moderní politologické teorie I. (MPT I.) přednášený v zimním semestru. V letní semestru se tematika přednášek zaměřuje na a) problematiku decentralizace v krajinách EU, b) problematiku řešení konfliktů v demokracii a teorii secese a c) vládní modely v parlamentních demokraciích (s důrazem na koaliční struktury a typy nekoaličních vlád, tj. jednobarevné vlády a vlády menšinové). 

Kurz probíhá formou přednášek a seminářů (cvičení) spojených se zpracovávání zadané tematiky. Studenti dostávají podklady k seminářům formou textů v pdf. (texty jsou vloženy do Moodle).

Kurz je zaměřený na získání základní znalosti o institucích EU a rozhodovacích mechanismech, zejména pokud jde o tvorbu politiky EU. Studenti se tak seznámí s hlavními institucemi EU (Evropská komise, Rada ministrů, Evropský parlament, Evropská Rada, Evropská centrální banka, Evropský soudní dvůr) a také vedlejšími institucemi EU (Evropské agentury, Evropská investiční banka, Evropský ombudsman, Evropský účetní dvůr a jiné). Absolvent kurzu by měl znát u každé z institucí její stručnou historii, činnost instituce a postavení ve struktuře institucí EU).  Kurz tak navazuje na další kurzy, zejména pokud jde o Úvod do EU, Politiky EU nebo Dějiny EU. Znalosti získané v průběhu kurzu jsou nezbytným předpokladem úspěšného zvládnutí Státní závěrečné zkoušky a nedílnou součástí výbavy absolventa Katedry politologie a evropských studií FSV UCM.

Výsledky vzdelávania

Pripraviť profesionálov v teórii demokracie /politiky/ schopných nielen hodnotiť stav a mechanizmy fungovania demokratických politických systémov, ale ich aj kreovať, usmerňovať a riadiť. Vedomie súvislostí vytvorí predpoklad pre nezaujaté a profesionálne postoje aj v politickej praxi.

Odporúčaná literatúra

ADAMOVÁ, K. – KŘIŽKOVSKÝ, L.: Politologie. Praha, 1997.

ARON, R. A.: Demokracie a totalitarismus. Praha, 1993.

DAHL, R.: Demokracie a její kritici. Praha, 1995.

DAHL, R.: O demokracii. Praha, 2001.

HAYEK, F. A.: Právo, zákonodárství a svoboda. Praha, 1994.

HLOUŠEK, V. – KOPEČEK, L. (ed.): Demokracie. Brno, 2003.

KUNC, J.: Demokracie a ústavnost. Praha, 1999.

POPPER, R. K.: Život je řešení problému. Praha, 1998.

SARTORI, G.: Teória demokracie. Bratislava, 1993.

Stručná osnova predmetu

1.      Podstata demokracie, vývoj pojmu. Demokracia v etymologickom slova zmysle.

2.      Význam pojmov ľud, ľudia, národ, občan.

3.      Modely demokracie. Procesuálna teória demokracie, substantívna teória demokracie, konsociačná a konsenzuálna teória demokracie.

4.      Teória polyarchie, teória elít.

5.      Pluralitný a majoritný model demokracie.

6.      Totalitarizmus.

7.      Parlamenty západnej Európy, ciele parlamentných procedúr.

8.      Vzťah parlamentov a vlád.

9.      Riadená a riadiaca demokracia.

10.  Vertikálna demokracia, rozhodovacia teória demokracie.

Výsledky vzdelávania:

Študent po absolvovanú predmetu disponuje vedomosťami z oblasti realizácie výskumu v spoločenských a behaviorálnych vedách, osvojuje si základné výskumné postupy spojené so štruktúrovaním skúmaného javu, prípravou techník zberu dát a následným zberom dát. Študent je pripravený vypracovať konkrétny projekt výskumu s konkrétnou metodikou, spracovať a tiež interpretovať získané dáta. Najmä seminárna výučba je zameraná na praktickú realizáciu celého výskumného procesu. Študenti sa naučia zvoliť vhodnú tému, stanoviť ciele výskumu, vhodne formulovať výskumné otázky a hypotézy, definovať vhodné teórie a kauzálne vzťahy medzi jednotlivými premennými. Sále sa naučia hľadať a pracovať s literatúrou, zoznámi sa s metodológiou kvalitatívneho aj kvantitatívneho výskumu a najčastejšími úskaliami výskumných metód. Okrem toho sa študenti naučia aktívne pracovať so zdrojmi, zdroje vyhľadávať a rozposnat kvalitný odborný zdroj. V najlepšom prípade by výsledkom vzdelávania mal byť študent, ktorý je schopný samostatného bádania a je teda plne vybavený pre zvládnutie kvalifikačné práce.

Výsledky vzdelávania:

Študent po absolvovanú predmetu disponuje vedomosťami z oblasti realizácie výskumu v spoločenských a behaviorálnych vedách, osvojuje si základné výskumné postupy spojené so štruktúrovaním skúmaného javu, prípravou techník zberu dát a následným zberom dát. Študent je pripravený vypracovať konkrétny projekt výskumu s konkrétnou metodikou, spracovať a tiež interpretovať získané dáta. Najmä seminárna výučba je zameraná na praktickú realizáciu celého výskumného procesu. Študenti sa naučia zvoliť vhodnú tému, stanoviť ciele výskumu, vhodne formulovať výskumné otázky a hypotézy, definovať vhodné teórie a kauzálne vzťahy medzi jednotlivými premennými. Sále sa naučia hľadať a pracovať s literatúrou, zoznámi sa s metodológiou kvalitatívneho aj kvantitatívneho výskumu a najčastejšími úskaliami výskumných metód. Okrem toho sa študenti naučia aktívne pracovať so zdrojmi, zdroje vyhľadávať a rozposnat kvalitný odborný zdroj. V najlepšom prípade by výsledkom vzdelávania mal byť študent, ktorý je schopný samostatného bádania a je teda plne vybavený pre zvládnutie kvalifikačné práce.

Študent po absolvovanú predmetu disponuje vedomosťami z oblasti metód a analýz výskumu zameranými na spoločenské a behaviorálne vedy. Oboznámi sa s postupmi, ktoré spadajú vo výraznejšej miere do kategórie kvalitatívnych výskumov a umožnia mu tak realizovať prípadové štúdie, diskurzné analýzy, analýzy metafor, etnografické výskumy, biografické výskumy, historické výskumy a ďalšie. Predmet svojim obsahom teda dopĺňa už pre študenta známe metodologické vedomosti o ďalšie v istom ohľade nadstavbové, ktoré sú potrebné pre exploráciu, explanáciu, ale aj deskripciu spoločenských javov.

Cieľom predmetu je predstaviť študentom vybrané aktuálne výzvy, problémy a limity súčasných politických systémov so zameraním sa na otázky volebných systémov, konkrétnych nástrojov politickej participácie, vzťahov jednotlivých zložiek moci v rámci štátu a špecifických aktérov v procese tvorby politiky ako aj samotného postavenia štátu v procese globalizácie.  Po jeho absolvovaní získava študent nadstavbové vedomosti o týchto problematikách, ktoré umožňujú zachytávať tieto aspekty zo širšej perspektívy a realizovať tak široké spektrum analýz.

This course explores the topic of English. You will learn conversational English from specific exercises and answering questions on topics from history, politics, current events, and the arts. 

This course explores International Organizations their influence and interconnectness in the globalized society.

This course surveys the development of the EU and its relations with three external actors. ‘The European Union today uses its European External Action service mechanism and Foreign and Security Policy  in its foreign relations with the United States, Russia, and Israel. The cooperation and varying degrees of integration meanwhile showcase how the EU is responding collectively to important challenges faced in its politico-economic  global environment. This course is divided in three parts. The first analyses the impact of the EU-USA relationship specifically economic, political and social perspectives; while the second part focuses on the problems of the current ‘European model’—built around the European Union ENP and EaP—in relationship to Russia as a hybrid threat; whereas the third part explores the EU-Israeli relationship and the differences between supranational and national policy within political and social perspectives, including contemporary Antisemitism.

This course surveys the development of the EU. ‘Europe’ today is a set of mechanisms of co-operation and integration responding collectively to important challenges faced by the West in politico-economic since the end of the Second World War. In brief, national governance in a global environment. This course is divided in three parts. The first analyses the impact of World War II and the period of post-war reconstruction (1945-51) primarily from eastern and western European perspectives; while the second part will focus on the nature and causes of the European golden age (1951-68) specifically economic, political and social perspectives; whereas the third part discusses the problems of the current ‘European model’—built around the European Union—arguably, the failed adaptation to the exhaustion of the ‘reconstruction model’ (1969-2015).

Študenti si osvoja a nadobudnú základné poznatky z vývoja, fungovania a kreovania tvorby značky miesta a jej praktického riadenia. Zámerom výučby je poskytnúť študentom základy destinačného marketingu, propagácie destinácie (mesta, miesta, lokality, štátu) a manažmentu značky a procesmi marketingu vo verejnej správe. Rovnako je zámerom predostrieť spôsob práce so značkou destinácie a kompetencií zúčastnených strán vstupujúcich do procesu tvorby značky s hodnotou pre turistov a investorov.

Materiály pre výuku a skúšku SSAP 2.ročník denní (Bc.) a SSAP 3.ročník externí (Bc.)